Včely sa po nástupe studených dní a nocí zhlukujú do zimného chumáča. Táto vlastnosť včelstiev sa rôzne prejavuje pri rozličnom počte včiel a je viac alebo menej výrazná.
Prečo by včely v chlade nezachránil len prijem potravy
Včely vytvoria chumáč v chladnom počasí a ich vzájomná príťažlivosť zreteľne súvisí s teplotou. Včely, ktoré majú tenkú tukovú tkaninu nemôžu cez zimu načisto znehybnieť. V zime sa včely zohrievajú potravou, ktorú prijímajú a ktorú si uskladnili v lete. Živia sa, aby nezahynuli, ale taktiež nesmejú znehybnieť. Keby včely udržiaval pri živote len príjem potravy, nemohli by v našich (Európskych) podmienkach prezimovať. Dokonca by zamrzli i v úľoch plných medových zásob. Nech by sa v každej včele spaľovalo koľkokoľvek potravy, nestačila by jej na to, aby sa nahradil výdaj tepla. Včelstvo sa teda pred chladom a mrazom chráni vďaka fyzikálnym zákonom.
Zhlukovanie do guľovitého chumáča
Keď sa včely v zime zhluknú do zimného chumáča, jeho povrch bude v pomere k jeho hmotnosti o to menší, o čo viac v ňom bude včiel. Pri menšom povrchu tela je menší aj absolútny výdaj tepla. Čím sa teda v zime tesnejšie zomkne živá masa včiel – „škrupina“ včelieho chumáča, tým menší bude jej povrch, a čím bude hustejší, tým spoľahlivejšie bude izolovaný od chladu stred chumáča, tým menej tepla bude vydávať. A súčasne čím usilovnejšie sa budú kŕmiť včely vnútri chumáča, tým viac tepla vylúčia.
Zmena anatómie včiel
Prispôsobenie včiel k životu v chumáči v zime sa prejaví aj v ich anatomickom stave. Osobitné žľazy, ktorých výlučky odchádzajú do hrubého čreva, brzdia tu rozklad zvyškov nestrávenej potravy nahromadenej počas zimy. To je jeden z mnohých mechanizmov, čo zabezpečujú zachovanie čistoty, ktorou sú včely také známe.
Zistenia o zimnom chumáči
Vedci počas skúmania zimného chumáča zistili, že guľovitá živá hmota včiel sa pomaly posúva pozdĺž uličiek úľa, a ani trochu sa nedeformuje. Postupne odviečkovávajú bunky a vyjedajú zásoby medu. Uprostred chumáča je v bezpečí skovaná matka. Týmto posúvaním a zväčšovaním a zmenšovaním priemeru a povrchu chumáča si včely regulujú teplotu.
Silné včelstvá dokážu behom pár minút zohriať teplotu v chumáči na požadovanú teplotu minimálne 15°C a následne, ak príde k ochladeniu pod 14°C včely kmitaním a vynaloženou energiou dokážu zahriať daný priestor. Včely by sa hlavne v zime nemali vyrušovať, aby nedošlo k stresovým situáciám a rušeniu včiel nakoľko nadmerná konzumácia a vysoká teplota v úli zapríčiňuje zvýšenie vlhkosti čo sa podieľa na úhyne včiel.
