Zdá sa, že tymol ovplyvňuje roztoče pôsobením svojho odparu. Nie je iba bezprostredne toxický, ale môže ich tiež dráždiť a možno aj zasiahnuť ich čuch, ktorý je pre nich dôležitý. Okrem toho tymolové výpary môžu u včiel vyprovokovať intenzívnejšie čistiace správanie, ako sa ukazuje pri zmenšovaní plodiska. Je ale zrejmé, že tymol má oveľa závažnejší negatívny dopad na roztoče ako na včely (zvlášť na dospelé robotníčky, ktoré si naňho „privyknú“).
V rozpore so všeobecným povedomím nie je tymol príliš prchavý. Keď položíte niekoľko tymolových kryštálov do misky na odparenie, je na odparovanie potrebných niekoľko dní aj pri teplote panujúcej v hniezde. Je ťažké získať nejaké dáta, ale zdá sa, že je oveľa menej prchavý ako voda, petrolej alebo dokonca rastlinný olej. Keď privoniam k nádobe s kryštálmi tymolu, cítim slabý odor. Keď urobím to isté s nádobou s kryštálmi mentolu, odor je intenzívny a oči a pľúca ma pália.
Pozvoľné odparovanie tymolu je ovplyvnené teplotou a vystavenie kryštálov prúdeniu vzduchu (ktoré môže byť dosť zrýchlené vetraním včiel). V prípade Apiguardu je tymol rozdrvený na jemné kryštály, ktoré plávajú v zmesi vody a absorbujúcich čiastočiek polyakrylátu sodíka, vo vode sa tymolu rozpustí len veľmi málo. Včely teda musia kryštály vytiahnuť z gélu tak, aby sa mohol povrch kryštálov odparovať.
Pri Thymovare sú kryštály viac obnažené a môžu sa rýchlejšie odparovať (čo niekedy v teplom počasí nadmerne zaťažuje nakladené vajíčka).
Aplikácia v praxi: Položil som si otázku, či existuje aj iný spôsob aplikácie tymolu, ktorý by spomalil rýchlosť odparovania, čím by sme sa vyhli nutnosti opakovať ošetrenie. Ktorý by nepodnecoval tmelenie, nevyžadoval by rozširovanie priestoru a ktorý by zodpovedal vzoru správania sa včiel, aký dodržiavajú samy po ošetrení (tak ako sa to ukázalo na papierovom pásiku, keď som aplikoval slabú dávku Apiguardu). Ideálne by správne liečenie nemalo príliš dráždiť včely a nemalo by narúšať starostlivosť o plod v dlhšom časovom úseku.
