Všeobecne sa traduje, že v našich končinách sú fyziologicky odôvodniteľné straty včelstiev okolo 10 % z počtu zazimovaných. Teraz sa na početných stanovištiach zisťujú úhyny podstatne vyššie. Väčšina chovateľov si praje poznať konkrétne a všeobecne platné dôvody tohto stavu.
Nechcú si pripustiť, že sa jedná o rozsiahly komplex vzájomne pôsobiacich príčin, z ktorých iba niektoré sú včelári ovplyvniteľné. Mnohé ďalšie však tiež pôsobia na prirodzené biologické procesy vo včelstvách v určitých časových obdobiach roka.
Všeobecne sa zmenili klimatické pomery. Zimy bývajú v poslednom čase miernejšie, ale s častými výkyvmi teplôt. Ako príklad možno uviesť poznatok z konca januára tohto roku. Pri odbere vzoriek mali sa v niektorých úľoch nachádzalo aj niekoľko lariev a kukiel zo zachladených okrajových častí plôch plodu, ktoré pri náhlom väčšom poklese teplôt už včelstvá nedokázali zahrievať.
Tiež súčasný začiatok marca je mimoriadne teplý, denne sú v správach oznamované teplotné rekordy na mnohých miestach republiky. Plochy zaviečkovaného plodu sú tiež väčšie ako býva v tomto období obvyklé. A tak práve máme pred sebou aktuálne chovateľom ovplyvniteľnú záležitosť. Náter zaviečkovaného plodu emulziou s prípravkom M1 AER doplnený klasickou fumigáciou Varidolom 125 mg je potrebné vykonávať bez ďalších odkladov. Hygienický limit pre toto ošetrenie stanovuje maximálne plochy zaviečkovaného plodu v rozsahu 10 dm² v úli. To je možné dodržať iba pri včasnom zabezpečení veterinárnych liekov a samozrejme neodkladaním ošetrení samotným chovateľom.
Ďalším problémom býva počasie na konci apríla av máji, kedy príroda včelám ponúka najviac zdrojov nektáru a peľu. Ale v posledných rokoch sa v tejto dobe vyskytujú mimoriadne výkyvy teplôt aj dažďových zrážok, prípadne v kombinácii so suchými vetrami. To sú ďalšie negatívne vplyvy pre rozvoj včelstiev.
Veľmi nepriaznivú úlohu zohrávajú zmeny charakteru krajiny spôsobené ľudskou činnosťou. Výstavba nových priemyselných areálov na pôvodne poľnohospodárskej pôde, iná skladba pestovaných plodín na poliach, rozsiahle kedysi pestrofarebne kvitnúce lúky, využívané dnes iba ako trvalo vypásané plochy, ale aj súčasné poňatie záhrad pri rodinných domoch, to všetko obmedzuje hlavne peľovú znášku včiel v celom ich aktívnom období.
Samostatnou kapitolou je ošetrovanie poľnohospodárskych kultúr rôznymi chemickými prípravkami. Je skutočnosťou, že kedysi prebiehajúce drastické otravy včelstiev, najmä v súvislosti s ochranou repky proti škodcom, sa obmedzili, ale bez početných nových spôsobov ochrany a podpory rastlín sa väčšina poľnohospodárov nezaobíde z ekonomických dôvodov. A možné skryté dopady na biologické procesy vo včelsvoch sú dôvodom na zamyslenie.
Medzi včelármi sa rieši otázka tzv. „prevčelenie“. Z posúdenia štatistických údajov vyplýva, že na konci 80. rokov minulého storočia sa na území Českej republiky chovalo viac ako 800 tisíc včelstiev. Po roku 1990 sa stavy včelstiev postupne znížili pod 400 000, až sa ustálili na zhruba 600 000. Ale početné rozloženie nie je vždy úmerné súčasnej úživnosti danej lokality, teda s možnými negatívnymi dopadmi pre tam chované včelstvá.
Melecitózna znáška je komplikáciou pre včely aj včelárov
Závažným javom leta roku 2024 bol silný výskyt melecitóznej znášky na väčšine stanovíšť, najmä v zalesnených oblastiach. Tak tomu bolo nielen u nás, ale aj v susedných krajinách. Zjavne si už nevystačíme s tradične pojatými vysvetleniami, že vinníkom je hlavne ako producent rastlinný parazit medovnice srienistá a smrekovcové porasty. Súčasné odborné názory na spomínanú problematiku vychádzajú z posudzovania dlhšiu dobu pôsobiacich vplyvov vysokých teplôt a sucha na kolobeh cukrov v rastlinách za spolupôsobenia enzýmov rastlín, producentov medovice aj včiel. Údajne sa teraz uvažuje, že rastlinný parazit medovnice srienistá nie je jediná, ktorá spôsobuje melecitózu. Možno, že za zatiaľ nie úplne známych okolností to môžu byť aj iní producenti. Trisacharid melecitóza je pre včely nestráviteľný, včelári prirába veľa práce bez veľkého efektu, ale ponechanie plástov s týmto obsahom včelám na zimu môže mať veľmi zlý vplyv.
Starostlivosť o zdravie včiel má nezastupiteľné miesto v chovateľskej praxi
Rozhodujúcou záležitosťou je priebežné tlmenie varroázy. Všeobecne sa vie, že sa jedná o plošne rozšírenú parazitárnu nákazu včiel a včelieho plodu, ktorú by sme mali systematicky a organizovane monitorovať a tlmiť v priebehu celého roka.
V porovnaní s minulými desaťročiami je u nás pre používanie proti tejto nákaze schválených a registrovaných okolo 20 rôznych veterinárnych liečebných prípravkov a tiež niekoľko veterinárnych technických prostriedkov na ich aplikáciu. Teda viac, než bývalo predtým. Okrem toho sú medzi včelármi propagované a bez patričnej kontroly aj používané ďalšie prípravky a účinné látky, často aplikované do včelstiev úradne neschválenými zariadeniami. Ale to najpodstatnejšie je, že široko poňaté možnosti boja s varroázou a neorganizované prístupy chovateľov včiel narúšajú systematický proces tlmenia varroázy. Práve v súčasnosti konštatované zvýšené straty včelstiev je možné dávať do čiastkovej súvislosti s uplatňovanou súčasnou úrovňou postupov proti tejto nákaze as celkovou starostlivosťou o zdravie včiel. Veď zazimovávané včelstvá s telesne oslabenými robotníčkami zimnej generácie, navyše ešte vo väčšej alebo menšej miere napadnuté virózami, neposkytujú záruku dobrého prečkania zimy.
Hrozba nástupu rezistencie roztočov
Výrobcovia veterinárnych liekov väčšinou v písomnej informácii pre používateľov odporúčajú, aby chovateľ sledoval denný spad roztočov pred vykonaním liečebného zákroku a na porovnanie aj niekoľko dní po jeho vykonaní. To všetko za účelom včasného odhalenia prípadnej nastupujúcej rezistencie roztočov. Pochopiteľne, premýšľavý včelár zároveň prihliadne na iné súbežne pôsobiace možné vplyvy, napríklad na príliš vysoké vonkajšie teploty.
zdroj: MVDr. Jan Krabec, Včelarství. 4/2025. 115 s.
Záver a zhodnotenie
Príspevok ktorý napísal pán doktor Krabec je zhrnutie faktov dnešnej doby a obáv ktoré nás pravdepodobne čakajú ak hovoríme o rezistentných roztočoch. Podľa môjho názoru ale zabudol poznamenať a zhodnotiť načasovanie liečby včiel proti Varroáze. Podľa môjho názoru je nesmierne dôležité aj toto načasovanie liečby v jesenných mesiacoch. Ja som svoje včelstvá ktoré mám v priestore Bielych Karpát takmer odrezané od monokultúr a veľkej medovicevej znášky. Začal som liečiť ihneď ako teplota klesla pod 20°C kyselinou mravčou. Myslím si, že aj načasovanie tejto liečby a neskôr doliečovanie liekmi čo poskytuje ČSV alebo SZV som len včely doliečil. Včelári ktorý čakali len na liečivo od zväzu tak mali už veľké rozšírenie Varroa destructoru vo včelstvách a tým pádom ich čakal najhorší scenár.
Video z prvých kontrol nájdete na YouTube kanály: https://www.youtube.com/watch?v=RC1WPC7aw44
